Drahoslav Machala, chýbaš nám…
1. január 2015 je symbolickým dátumom. Deň, keď Slovenská republika začala písať svoju históriu ako samostatný, zvrchovaný a demokratický štát, a zároveň aj deň, ktorým začína Rok Ľudovíta Štúra. Do histórie najbližšej rodiny a do kroniky širokej rodiny Slovákov, ktorí sa k Drahošovi hlásia, sa zapísal prvý január čiernymi písmenami.
1. januára 2015 nás opustil človek, ktorý si právom zaslúži prívlastok hrdý Slovák – priamočiary, nekompromisný, otvorený, pohotový, sčítaný, scestovaný, rozhľadený, pracovitý. Za každých okolností zostal sám sebou, bez masky a prikrášlenia triafal do čierneho aj za cenu toho, že si narobí nepriateľov.
Mne osobne to je v dnešnej dobe veľmi sympatické. Na druhej strane, úmerne k počtu ukrivdených rástol počet sympatizujúcich ľudí, ktorí obdivovali jeho odvahu trefne a bez fráz pomenovať veci, okolnosti a zodpovedných ľudí. Už teraz nám chýbajú jeho dobre mienené poznámky a postrehy na aktuálnu tému, jeho prejavy s hojnou dávkou vlastenectva a s citátmi významných osobností.
Celý život sa snažil svojim skutkami priblížiť k Slovákovi, ktorého by si mali ctiť a vážiť všetci Slováci – Ľudovítovi Štúrovi. Bol jeho vzorom pre mnohých z nás zostane Drahoslav Machala novodobým Štúrom. To je preňho najväčšia pocta a uznanie.
Najväčším trestom bol pre Drahoša zákaz vystúpiť so svojím prejavom na celonárodných slávnostiach na Devíne v apríli 2012. Jeho neprajníci vyhrali a zneužili konflikt, ktorý bol médiami nafúknutý, aby ho týmto trestom pokorili. Napriek prekážkam a problémom, ktoré mu do cesty kládli protislovenské média, nevzdal sa a bol ešte kritickejší a bojovnejšie naladený za slovenskejšie Slovensko. Ako ten Voltaire, s ktorým si Francúzi nevedeli dať rady a poslali ho do anglického exilu, z ktorého sa vrátil ešte viac naladený proti francúzskemu konzervativizmu.
Ďakujem za to, že mi osud s Drahoslavom Machalom skrížil cestu, a že som ho mohla poznať osobne. Ďakujem mu ak v mene študentov, s ktorými sme sa zúčastnili mnohých besied, kde im tento matičiar, spisovateľa publicista zaujímavo rozprával o Alexandrovi Dubčekovi, Ladislavovi Novomeskom či Vladimírovi Mináčovi. Vždy apeloval na to, aby boli mladí ľudia hrdí na to, že sú Slováci, pyšní na svoju históriu a domov, ktorý máme len jeden. Domov a rodina sú jediné istoty v našom živote.
Ďakujem mu za knihy a publikácie, ktoré dodnes využívam na vyučovacích hodinách – Čítanku o Slovensku, Majstri pera, Reportér Hemingway, Rytieri oblohy, Slovenská vlastiveda a ďalšie. Pevne verím, že sa posledne menované dielo dožije vydania a Slovenská vlastiveda, v ktorej sú podrobne zmapované slovenské župy, bude dielom kompletným a dôstojným zavŕšením celoživotnej mravčej práce Drahoslava Machalu.
Drahoš, ĎAKUJEME!
Mgr. Dagmar Strmeňová
predsedníčka MO MS v Handlovej
Posledná rozlúčka s D. Machalom sa konala 12. januára 2015 na Národnom cintoríne v Martine. Rozlúčiť sa s ním prišla aj delegácia matičiarov z Prievidze, Partizánskeho, Handlovej a Koša.
