Spomienka na Andreja Truchlého-Sytnianskeho – veľkého človeka nášho ľudu

V tomto roku si pripomíname 175. výročie narodenia a 100. výročie úmrtia Andreja Truchlého-Sytnianskeho, ktorého meno sa navždy zapísalo do histórie slovenského národa.

andrej-truchly-sytniansky-spomienka

Andrej Truchlý-Sytninsky sa narodil 9. novembra 1841 v Svätom Antone pri Banskej Štiavnici, kde ako malý chlapček prežil roky revolúcie, ako útly mládenec krásne roky Matice slovenskej, ako mladý muž roky ťažkého pokušenia a hrozby.

Jeho rodičia v ňom od malička pestovali kresťanské cítenie a národné povedomie. Sám otec po založení Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha sa stal členom oboch významných inštitúcií. Nádherný kraj pod Sitnom, kde mladý Andrej vyrastal, v ňom vzbudil vrúcny vzťah k rodnej otčine, a tak si svoje spisovateľské meno – Sytniansky – zvolil podľa starobylého Sitna.

Odvaha a nebojácnosť pri hájení slovenčiny

Katolícku školu navštevoval v mieste svojho rodiska. Po jej skončení pokračoval v štúdiu na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde upútal pozornosť svojho okolia tým, že v časoch ťažkej maďarizácie smelo povzbudzoval svojich spolužiakov, aby sa za svoj materinský jazyk nehanbili, ale aby všade hovorili po slovensky, ako sa na synov slovenských rodičov patrí.

Spolu so svojim bratom Štefanom sa otázke jazyka postavili aj proti svojim nemeckým a maďarským profesorom, za čo im hrozilo vylúčenie zo škôl. Jeho nebojácnosť a odvaha sa prejavili i počas štúdií v banskobystrickom kňažskom seminári, kde tento mladý študent teológie aktívne prispieval do mládežníckych časopisov vlasteneckými básňami.

Pôsobenie v Prievidzi – najplodnejšie obdobie jeho života

Po jeho kňažskej vysviacke v roku 1867, pôsobil necelé tri roky ako kaplán v Tajove. Po jeho neúspešnej kandidatúre na poslanca do uhorského snemu za Slovenskú národnú stranu, si vyslúžil kritiku zo strany uhorskej cirkevnej vrchnosti, ktorá ho označila za “pansláva, vlastizradcu a nebezpečný živel”. Tajov dostal nového promaďarsky orientovaného farára a Trúchly bol preložený ako kaplán do Prievidze, kde prežil najplodnejšie obdobie svojho života. Stal sa vydavateľom a šéfredaktorom časopisu Orol, kde publikoval diela Štúrovcov, pričom odmietal nastupujúcu generáciu spisovateľov zhromaždených okolo P. O. Hviezdoslava.

Okrem iného sa Andrej Truchlý–Sytniansky venoval aj prekladom z ruskej, poľskej, srbskej a chorvátskej literatúry a významným historickým dokumentom sú jeho životopisy Ľudovíta Štúra, Jána Palárika, Boženy Němcovej, Jána Kollára a ďalších domácich i zahraničných literárnych osobností.

Vznik Prvej prievidzskej sporiteľne

Osud Prievidze nebol vtedy tridsaťročnému Andrejovi Truchlému-Sytnianskemu ľahostajný. V úprimnej starostlivosti o svoj ľud založil spolu s F. V. Sasinkom a Michalom Mudroňom “Prvú prievidzkú sporiteľňu.” Stalo sa tak v roku 1872, v rámci reakcie slovenskej buržoázie na expanziu maďarského kapitálu a najmä v snahe presadiť sa v oblasti finančného podnikania, s úmyslom naučiť Slovákov podnikať a obchodovať.

V rokoch 1870-1874 pracoval Trúchly ako agilný člen výboru Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Dokonca i v Prievidzi (ešte v roku 1870) spoluinicioval vznik miestnej skupiny SSV a s tal sa jeho okresným konateľom.

Tŕňom v oku nepriateľov slovenčiny

Trúchleho aktivita na národnom poli bola tŕňom v oku nepriateľov slovenčiny. V nemeckých a maďarských novinách bol obvinený z vlastizrady a dokonca bol obžalovaný u biskupa Arnolda Ipolyiho-Stummera, že vydávaním časopisu Orol zanedbáva svoje kňažské povinnosti. Biskup ho v roku 1876 z Prievidze preložil a nakoniec mu zakázal aj literárnu činnosť.

Útočisko a Boha nakoniec hľadal v prírode

Po roku 1876 sa Andrej Truchlý začal venovať botanike, v nádeji, že v krásnej slovenskej prírode nájde útočisko po ranách, ktoré mu zasadili jeho nepriatelia. Svedectvom jeho zanietenej botanickej činnosti je zachovalá korešpodencia s jeho dlhoročným priateľom a rovesníkom Andrejom Kmeťom, ktorý bol v tejto oblasti jeho vzorom.

Posledné pôsobisko – Sása

Posledné roky svojho života prežil Sytniansky ako farár v Sáse neďaleko Zvolena. Z tohoto obdobia pochádzajú jeho posledné literárne diela. V sobotu 18. októbra 1916 Andrej Truchlý-Sytniansky umiera, dva roky pred vznikom Československej republiky.

Pamätné tabule v Prievidzi

Dňa 5. júla 1924 bola na starej prievidzskej fare odhalená pamätná tabuľa na pamiatku pôsobenia kaplána Andreja Truchlého-Sytnianskeho v Prievidzi v rokoch 1870-1876. Pri tejto príležitosti predniesol slávnostný príhovor tajomník Matice slovenskej Štefan Krčméry.

V roku 1992 Miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi dal pri príležitosti 120. výročia založenia Prvej prievidzskej sporiteľne umiestniť na budovu, kde dnes sídli Slovenská sporiteľňa, pamätnú tabuľu jej zakladateľovi.

Osudy tohto kňaza a národovca podrobne približuje publikácia Andrej Truchlý – Sytniansky, veľký človek nášho ľudu, ktorú pri príležitosti výročia jeho narodenia a smrti vydal v roku 2006 Miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi. Autorom publikácie je Marcel Puvák a zakúpiť sa dá v kancelárii Domu Matice slovenskej v Prievidzi.

Spomienková omša a beseda

Keďže v tomto roku si pripomíname 175. výročie narodenia a 100. výročie úmrtia Andreja Truchlého-Sytnianskeho, rozhodli sa predstavitelia Domu Matice slovenskej v Prievidzi,  Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi a Rímskokatolíckej farnosti v Prievidzi usporiadať spomienkové podujatia.

V pondelok 28. októbra bola vo Farskom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi slávená spomienková bohoslužba a vo štvrtok 10. novembra pripravili besedu o človeku, ktorého meno sa navždy zapísalo nielen do histórie mesta Prievidza, ale aj do histórie slovenského národa. Rozličné aspekty jeho života predstaví kňaz Marcel Puvák a riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ivan Mrva.

http://nasaprievidza.sme.sk/c/2941093/kto-bol-andrej-truchly-sytniansky.html

http://nasaprievidza.sme.sk/c/20376557/andrej-truchly-sytniansky-zanechal-stopu-aj-v-prievidzi.html

spomienkova-slavnost-andrej-truchly-sytniansky

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Share Button